Bratislavsk domce muzicrovanie je star piese, ktor som s radosou poval na posedeniach s Dr. L. Rajterom a Prof. J. Albrechtom. Tto tma znela z ich st tak presvedivo, e aj dunajsk vody azda chvu postli, aby sa pokochali vo vyrozprvanch hudobnch dobrodrustvch. Tradcia domceho pestovania hudby bola preruen druhou svetovou vojnou a hne po jej ukonen vznikali nov zoskupenia, kvartet, komorn a symfonick orchestre, oivovali sa cirkevn spolky. V dome Albrechtovcov sa muzicrovalo ete za ias A. Albrechta. Tto domcnos navtevovali vznamn hudobnci, osobnosti ako B. Bartk, i E. Dohnnyi. Prof. J. Albrecht nadviazal na tradcie domcej hudby a zaloil sbor hudobnkov, ktor neskr pomenoval Musica Aeterna. Toto hudobn zoskupenie ako prv zaalo oivova star hudbu gotiky, renesancie a rannho baroka. Bolo to v rokoch, kedy si kontelcia hviezd vyntila v zpadnej Eurpe vznik radu sborov pre star hudbu. Sedemdesiate roky 20. storoia meme teda smelo oznai za boom v oblasti novch a kritickch pohadov na interpretciu hudby predolch epoch. Vaka zmene politickho reimu mohli nae mesto a tt navtvi renomovan hudobn experti z tejto oblasti, aby podporili zujem o star hudbu a usmernili jej alie kroky. Pni Phillippe Beaussant a Marc Ecochard, vznamne posunuli interpretan ambcie lenov sboru Musica Aeterna. Pomohi mu dokonca etablova sa na medzinrodnch frach. Umelci, ako A. Parrott, J. Holloway, i J. Toll ns uili vnma tajomnos a asketizmus ostrovnej hudby z Anglicka. Boli tu aj in, ako E. Gatti z Talianska, Ch. Coin z Franczska a a. Mnoh slovensk umelci poctili vek podporu a priaze aj od domcich osobnost ako boli Dr. L. Mokr, Prof. J. Albrecht, Dr. A. Rajterov. Aj ich zsluhou sa star slovensk hudba v podan sboru Musica aeterna dostala do sveta. Vaka Vm vetkm.
A o dnes Musica aeterna? Za ostatnch p rokov preila svoj existenn otras, ktor bol vekou skkou vytrvalosti. Predsa sa podarilo znovu vsta z popola a ako Phenix vzlietnu do hudobnho a koncertnho sveta. Tu akoby platila smantika aeterna. Popri koncertoch na Slovensku navtvil v ostatnom ase tento sbor nadench profesionlnych hudobnkov mnoh eurpske krajiny ako Franczsko, panielsko, esko, Raksko, Nemecko, Maarsko, Chorvtsko. Do budcnosti pripravuje svoje umeleck turn do Mexika, Guatemaly a Japonska. Nahral CD s hudbou A. Zimmermanna ako novodob premiry, symphonie a uniktnu Missa Pastoralis in D. CD Stabat Mater je dkazom vzorovej spoluprce s mestom Trenn. V budcnosti m ambciu pokraova v nahrvan CD, diel Mozarta, Slovenskej vianonej hudby a hudby A. Zimermanna.
Naa spoloensk a koncertn aktivita chce sli spoloenstvu milovnkov hudobnho umenia a naej spolonej eurpskej histrie. Nech to teda vyznie aj ako vzva pre mecenov a sponzorov umenia. Potrebujeme Vau pomoc, Vaa as na naej innosti bude zapsan do histrie podobne ako to bolo v minulosti samozrejm a v sasnosti ben v zpadoeurpskych krajinch.
Robert Schuman: Eurpske spoloenstvo neme a nesmie osta ekonomickou a technickou spolonosou. Treba mu da duu, vedomie historickch svislost, sasnej a budcej zodpovednosti, ako aj politick vu sli spolonmu udskmu idelu.
Peter Zajek, janur 2008
Bratislavsk domce muzicrovanie je star piese, ktor som s radosou poval na posedeniach s Dr. L. Rajterom a Prof. J. Albrechtom. Tto tma znela z ich st tak presvedivo, e aj dunajsk vody azda chvu postli, aby sa pokochali vo vyrozprvanch hudobnch dobrodrustvch. Tradcia domceho pestovania hudby bola preruen druhou svetovou vojnou a hne po jej ukonen vznikali nov zoskupenia, kvartet, komorn a symfonick orchestre, oivovali sa cirkevn spolky. V dome Albrechtovcov sa muzicrovalo ete za ias A. Albrechta. Tto domcnos navtevovali vznamn hudobnci, osobnosti ako B. Bartk, i E. Dohnnyi. Prof. J. Albrecht nadviazal na tradcie domcej hudby a zaloil sbor hudobnkov, ktor neskr pomenoval Musica Aeterna. Toto hudobn zoskupenie ako prv zaalo oivova star hudbu gotiky, renesancie a rannho baroka. Bolo to v rokoch, kedy si kontelcia hviezd vyntila v zpadnej Eurpe vznik radu sborov pre star hudbu. Sedemdesiate roky 20. storoia meme teda smelo oznai za boom v oblasti novch a kritickch pohadov na interpretciu hudby predolch epoch. Vaka zmene politickho reimu mohli nae mesto a tt navtvi renomovan hudobn experti z tejto oblasti, aby podporili zujem o star hudbu a usmernili jej alie kroky. Pni Phillippe Beaussant a Marc Ecochard, vznamne posunuli interpretan ambcie lenov sboru Musica Aeterna. Pomohi mu dokonca etablova sa na medzinrodnch frach. Umelci, ako A. Parrott, J. Holloway, i J. Toll ns uili vnma tajomnos a asketizmus ostrovnej hudby z Anglicka. Boli tu aj in, ako E. Gatti z Talianska, Ch. Coin z Franczska a a. Mnoh slovensk umelci poctili vek podporu a priaze aj od domcich osobnost ako boli Dr. L. Mokr, Prof. J. Albrecht, Dr. A. Rajterov. Aj ich zsluhou sa star slovensk hudba v podan sboru Musica aeterna dostala do sveta. Vaka Vm vetkm.